Poetické sklenené rezance

Je krásna jar, všetko hýri farbami, až mám chuť veršovať o tej nádhere. Varila som opäť rýchle a jednoduché jedlo plné farieb a vitamínov. Zmena sa mi žiadala, preto dnes obyčajný prozaický popis vymenila som za poetický:

Zeleninu pestrých farieb osmažíme sprudka,

z mungo rezancov nech nestane sa hrudka,

do teplej vody vhoď ich hneď!

Nechaj ich močiť aspoň minút päť.

Kúsky farebné chrúmať musia,

dávaj bacha, nech sa nedusia,

prihoď k nim rezance, sójovej omáčky lyžíc pár,

zamiešaj s láskou, nie dlho var!

Vňať krájanej cibuľky na rezance padá,

Jar cítiť v povetrí... Ach, tá cibuľka mladá!

Krásou i tisícimi chuťami tanier doladila,

pestrá a čarovná je táto rezancov chvíľa!